Pooperačná a dlhodobá starostlivosť

Liečbou sa cesta pacienta nekončí. Gliómy sú často ochorením, s ktorým sa žije dlhodobo. Pacientov čaká pravidelné sledovanie pomocou MRI, kontroly u rôznych špecialistov a riešenie následkov ochorenia aj liečby.

Mnohí pacienti sa stretávajú s:

  • poruchami pamäti a koncentrácie,
  • zmenami správania alebo osobnosti,
  • únavou,
  • obmedzením pracovnej schopnosti,
  • psychickou záťažou, úzkosťou či depresiou.

Podpora psychológa, rehabilitácie, sociálne poradenstvo sú preto dôležitou súčasťou komplexnej starostlivosti, hoci v praxi nie sú vždy dostupné automaticky.


Sprievodca rozhovorom s lekárom

Diagnóza gliómu je vážna. Nie je fér. A často je celoživotná. Mení pohľad na budúcnosť a kladie otázky, na ktoré neexistujú jednoduché odpovede.

Práve preto je rozhovor s vaším lekárom, či už je to neurológ, neurochirurg alebo onkológ, jedným z najdôležitejších momentov vašej cesty. Nie je to len o liečbe. Je to o rozhodnutiach, ktoré sa dotýkajú vášho života a toho, čo je pre vás dôležité.

Prečo je váš hlas dôležitý

Rozhovory s lekármi môžu niekedy priniesť zmätok alebo pocit zahltenia množstvom informácií. Môže byť ťažké premýšľať o budúcnosti alebo hovoriť o pláne liečby. Najmä v čase, keď sa ešte len snažíte pochopiť, čo sa s vami deje.Je však dôležité vedieť jedno: váš pohľad má v liečbe svoje miesto.

Váš lekár pozná medicínu, možnosti liečby a ich riziká a prínosy. Vy poznáte svoje telo, svoje skúsenosti a to, čo od života očakávate.

Ide o rozhovor, v ktorom sa vaše hodnoty a ciele stretávajú s odbornými znalosťami lekára. Najlepšie rozhodnutia vznikajú tam, kde sa tieto dva pohľady dokážu navzájom počúvať.

Do rozhodovania sa môžete zapojiť v takej miere, v akej chcete a dokážete. Ak sa rozhodnete neprevziať aktívnu úlohu, je to v poriadku. Otvorená a úprimná komunikácia vám však vždy pomôže dospieť k rozhodnutiam, ktoré sú pre vás prospešné.


Fáza 1: Príprava na návštevu

Príprava nezmení diagnózu. Môže však zmeniť to, ako sa v rozhovore cítite. A predovšetkým to, čo si z neho odnesiete.

Nemusíte byť silní. Nemusíte rozumieť všetkému. Stačí, ak sa pripravíte v takej miere, akú v tejto chvíli zvládnete.

Čo urobiť ešte doma

  • Zapíšte si otázky. Aj tie, ktoré sa vám zdajú jednoduché, nepríjemné alebo „hlúpe“. Pre vás hlúpe nie sú. Sú dôležité.
  • Zaznamenajte zmeny. Urobte si krátke poznámky o príznakoch, únave, bolesti, zmenách nálady či pamäti alebo o vedľajších účinkoch liečby. Pomôže to lekárovi lepšie pochopiť, ako sa skutočne cítite.
  • Ujasnite si priority. Premyslite si, čo je pre vás dôležité. Či je to kvalita života, samostatnosť, práca alebo čas s rodinou. Ak to neviete presne pomenovať, aj to je v poriadku.
  • Zvážte sprievod. Prísť s blízkym človekom nie je znak slabosti, ale forma starostlivosti o seba. Blízky vám môže pomôcť zapamätať si informácie, pýtať sa alebo byť oporou v ťažkej chvíli.

Fáza 2: V ambulancii: na čo sa pýtať

Cieľom návštevy je viesť zmysluplnú diskusiu a vyťažiť maximum z odbornosti lekára. Ak je informácií priveľa, máte právo rozhovor spomaliť alebo si niektoré témy odložiť na neskôr.

O diagnóze

  • Čo presne znamená moja diagnóza v mojom prípade a aký typ gliómu mám?
  • Čo sa bude diať v najbližšom období?
  • Aké sú možné scenáre ďalšieho vývoja?
  • Môžem si vziať písomné informácie alebo lekárske správy domov?
  • Je vhodné požiadať o názor ďalšieho odborníka (tzv. second opinion)?

Niektoré otázky môžu byť ťažké. Ak na ne dnes nemáte silu, je v poriadku sa k nim vrátiť neskôr.

O liečbe

  • Aké sú ciele liečby a aké má prínosy a riziká?
  • Ako budem vedieť, či liečba funguje?
  • Čo sa stane, ak sa rozhodnem pre inú možnosť alebo ak budeme liečbu meniť?

O každodennom živote

  • Môžem pokračovať v práci/škole, ak budem chcieť?
  • Ako môže diagnóza ovplyvniť moju rodinu, koníčky alebo fyzické aktivity??
  • Môžu sa objaviť zmeny vzhľadu, apetítu alebo energie?

Fáza 3: Po návšteve a medzi kontrolami

Odchodom z ambulancie sa proces nekončí. Často sa len začína. Je preto dôležité priebežne hodnotiť, ako vám navrhnutý plán starostlivosti vyhovuje.

Ak je odpoveď na niektoré z nich „nie“, neznamená to zlyhanie. Znamená to, že sa k nim môžete vrátiť.

Nech sú vaše obavy akékoľvek, strach a zmätok sú v tejto situácii normálne. Máte však právo rozumieť, pýtať sa a byť partnerom v rozhodovaní o svojej liečbe. Dobrý a otvorený rozhovor s lekárom je jeden z najdôležitejších krokov, ktoré môžete urobiť.

Skúste si položiť otázky:

  • Spýtal/-a som sa na všetko, čo som chcel/-a?
  • Rozumiem informáciám, ktoré som dostal/-a?
  • Zodpovedá navrhovaný plán mojim cieľom a hodnotám?
  • Sú pojmy alebo informácie, ktoré si chcem ešte vyhľadať?
  • Zvládam liečbu a viem si poradiť s vedľajšími účinkami?

Príprava na ďalšie stretnutie

  • Dohodnite sa, kedy a kde bude ďalšia návšteva.
  • Medzi kontrolami si zapisujte príznaky a nové otázky.
  • Premyslite si, čo vám môže pomôcť lepšie sa pripraviť nabudúce.

Psychologická pomoc

Po operácii mozgu sa môžu objaviť zmeny nálady, správania, pamäti alebo koncentrácie. Pre pacienta môžu byť mätúce a frustrujúce, pre rodinu zasa ťažko pochopiteľné. Otvorená a trpezlivá komunikácia je preto kľúčová.

Je dôležité:

hovoriť o pocitoch, aj keď sú nejasné alebo ťažké,
nebáť sa priznať únavu, strach či smútok,
vedieť, že psychická reakcia na ochorenie je prirodzená.

Psychologická podpora môže výrazne pomôcť nielen pacientovi, ale aj jeho blízkym. Obrátiť sa na odborníka nie je prejav slabosti, ale súčasť starostlivosti o seba.  Skúsené odborníčky, ktoré sú pripravené pomôcť v tejto oblasti, pôsobia napríklad v Národnom onkologickom ústave (NOU): Mgr. Gabriela Hasáková, Mgr. Helena Olejčeková, PhDr. Lucia Bendík-Vasiľková, Mgr. Veronika Ujlaky Strapková či Mgr. Katarína Klincová. Viac informácií získate na stránke Národného onkologického ústavu: www.nou.sk/ambulancia-klinickej-psychologie-i

Sociálna pomoc 

Ak vám diagnóza výrazne zasiahla do práce a každodenného života, oplatí sa preveriť tieto možnosti sociálnej podpory:

  • Invalidný dôchodok – posudzuje Sociálna poisťovňa na základe lekárskej dokumentácie a poklesu pracovnej schopnosti. Majte pokope aktuálne správy a stručný popis obmedzení v bežnom dni.
  • ŤZP a kompenzácie – cez Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVR): osobná asistencia, preprava, pomôcky, úprava bytu/auta, príspevok na zvýšené výdavky, parkovací preukaz ŤZP (vrátane úľav pri diaľniciach).
  • Pomoc v hmotnej núdzi a sociálne služby – ak príjem domácnosti klesne pod životné minimum; ÚPSVR vie sprostredkovať aj opatrovateľskú službu alebo služby v domácnosti.

Podpora pacientskych organizácií

Liga proti rakovine

 jednorazové príspevky (nenárokové), psychologická a sociálna podpora, onkoporadňa, krátkodobé ubytovanie pre blízkych počas hospitalizácie. Viac informácií získate na www.lpr.sk v sekcii Hľadám pomoc.

NIE RAKOVINE

pacientske poradne, pomoc s administratívou, sprevádzanie systémom. Viac informácií nájdete na www.nierakovine.sk v časti Pomoc pacientom.