Čo je to glióm?

Gliómy sú primárne nádory mozgu, ktoré vznikajú z tzv. gliových buniek — podporných buniek nervového systému. Keď sa tieto bunky začnú nekontrolovane deliť, vzniká nádor.

Gliómy tvoria až približne 80 % všetkých primárnych nádorov centrálneho nervového systému. Ich dopad na život pacienta je výrazný — ovplyvňujú fyzické funkcie, psychiku, schopnosť pracovať aj sociálne vzťahy. Záťaž nesú často nielen samotní pacienti, ale aj ich rodiny a blízki.

~400

nových prípadov ročne na Slovensku

80 %

všetkých primárnych nádorov CNS

2

hlavné centrá — Bratislava a Košice


Ako gliómy vznikajú?

Presná príčina vzniku gliómov nie je vo väčšine prípadov známa. Nejde o ochorenie, ktoré by bolo spôsobené životným štýlom alebo „chybou" pacienta. V súčasnosti sa predpokladá, že ide o kombináciu genetických zmien v bunkách mozgu a faktorov, ktoré zatiaľ nie sú úplne objasnené.

Moderná medicína dnes vie, že pri gliómoch zohrávajú veľkú úlohu molekulárne a genetické zmeny v nádorových bunkách. Práve tie ovplyvňujú správanie nádoru, jeho agresivitu aj odpoveď na liečbu. Preto sa gliómy v súčasnosti diagnostikujú aj na základe genetických a molekulárnych znakov.

Dôležité vedieť

Vznik gliómu nie je chybou pacienta. Nejde o dôsledok životného štýlu ani rozhodnutí, ktoré ste urobili.


Delenie gliómov

Gliómy sa delia podľa typu buniek, z ktorých vznikajú. Podľa typu buniek rozlišujeme najmä:

  • Astrocytómy — vznikajú z astrocytov, môžu mať pomalý priebeh, ale aj veľmi agresívnu formu.
  • Oligodendrogliómy — majú špecifické genetické znaky a často lepšiu prognózu.
  • Ependymómy — vznikajú z buniek vystielajúcich mozgové komory alebo miechový kanál.

Podľa stupňa malignity (WHO klasifikácia):

WHO I – II

Nízko stupňové gliómy

Rastú pomalšie, priebeh ochorenia môže byť dlhodobý, často v rokoch.

WHO III – IV

Vysoko stupňové gliómy

Agresívnejšie nádory, medzi ktoré patrí aj glioblastóm — najčastejšia a najzávažnejšia forma gliómu.


Príznaky ochorenia

Príznaky gliómu závisia od veľkosti nádoru, jeho umiestnenia v mozgu a rýchlosti rastu. Medzi najčastejšie patria:

  • pretrvávajúce alebo zhoršujúce sa bolesti hlavy,
  • epileptické záchvaty (často prvý príznak),
  • poruchy reči, pamäti alebo koncentrácie,
  • slabosť alebo ochrnutie časti tela,
  • poruchy rovnováhy, zraku či správania,
  • výrazná únava alebo zmeny osobnosti.

Moderná medicína dnes vie, že pri gliómoch zohrávajú veľkú úlohu molekulárne a genetické zmeny v nádorových bunkách. Práve tie ovplyvňujú správanie nádoru, jeho agresivitu aj odpoveď na liečbu. Preto sa gliómy v súčasnosti diagnostikujú aj na základe genetických a molekulárnych znakov.


Výskyt gliómov

Na Slovensku je ročne diagnostikovaných približne 400 nových prípadov malígnych nádorov mozgu. Gliómy tak síce nepatria medzi najčastejšie onkologické ochorenia, no ich dopad je neúmerne veľký.

Dáta ukazujú regionálne rozdiely vo výskyte aj dostupnosti starostlivosti. Najviac operačných výkonov sa vykonáva v niekoľkých veľkých centrách, najmä v Bratislave a Košiciach. To znamená, že mnohí pacienti musia za liečbou cestovať, často opakovane.

Diagnóza gliómu má výrazný vplyv aj na pracovnú schopnosť. Pacienti majú v priemere niekoľkonásobne dlhšiu práceneschopnosť než je bežné pri iných diagnózach a časť z nich končí v invalidite.


Cesta pacienta - od prvých príznakov k liečbe

Cesta pacienta s gliómom je často dlhá, psychicky aj fyzicky náročná a nie vždy prehľadná. Začína sa nenápadne príznakmi, ktoré si človek spočiatku nemusí spájať s vážnym ochorením. 

Prvým krokom býva vyšetrenie u neurológa, ktorý indikuje zobrazovacie vyšetrenia. Kľúčovú úlohu zohráva magnetická rezonancia (MRI). Ide o najpresnejšiu metódu na zobrazenie mozgu, ktorá dokáže odhaliť lokalizáciu, veľkosť a charakter nádoru. MRI je nevyhnutná nielen pri stanovení diagnózy, ale aj pri plánovaní operácie, ďalšej liečby a následnom sledovaní ochorenia. Dostupnosť a načasovanie tohto vyšetrenia môžu významne ovplyvniť ďalší priebeh liečby.

Diagnóza a chirurgická  liečba

Ak zobrazovacie vyšetrenia potvrdia podozrenie na nádor mozgu, pacient je odoslaný na neurochirurgické pracovisko. Nasleduje neurochirurgický zákrok alebo biopsia, ktorej cieľom je získať vzorku tkaniva na presnú histologickú a molekulárnu diagnostiku.

Operácia mozgu patrí medzi najnáročnejšie chirurgické výkony vôbec. Jej cieľom je odstrániť čo najväčšiu časť nádoru, no zároveň zachovať dôležité funkcie mozgu ako reč, pohyb, pamäť či vedomie. Rozsah operácie závisí od typu gliómu, jeho umiestnenia a celkového stavu pacienta. Nie vždy je možné nádor odstrániť úplne.

Multidisciplinárna starostlivosť

Po stanovení presnej diagnózy by mal byť ďalší postup liečby plánovaný v rámci multidisciplinárneho tímu. Takýto tím zvyčajne zahŕňa neurochirurga, klinického onkológa, rádioterapeuta, neurológa, rádiológa, patológa a ideálne aj psychológa.

Multidisciplinárna starostlivosť umožňuje, aby sa na liečbe pacienta podieľali rôzni odborníci spoločne a koordinovane. Zahraničné skúsenosti ukazujú, že tento prístup môže viesť k lepšiemu nastaveniu liečby, nižšiemu riziku komplikácií a lepšej kvalite života.

Na Slovensku však nie je multidisciplinárna starostlivosť dostupná systematicky. Fungovanie tímov často závisí od konkrétneho pracoviska alebo jednotlivcov. V praxi sa tak stáva, že pacient musí byť aktívny, pýtať sa, dožadovať sa informácií a koordinácie starostlivosti medzi jednotlivými odborníkmi sám.


Ďalší postup v liečbe

Liečba gliómov je vo väčšine prípadov kombinovaná. Po operácii môže nasledovať:

Rádioterapia (ožarovanie)

cielene ničí zvyšné nádorové bunky. Ide o liečbu, ktorá prebieha niekoľko týždňov a môže byť fyzicky aj psychicky vyčerpávajúca. Medzi časté vedľajšie účinky patrí únava, vypadávanie vlasov v ožarovanej oblasti či zhoršenie kognitívnych funkcií.

Chemoterapia

najčastejšie v podobe tabletovej liečby, ktorá sa podáva samostatne alebo v kombinácii s ožarovaním.

Symptomatická liečba

lieky proti epileptickým záchvatom, opuchu mozgu, bolesti alebo nevoľnosti.